OBJAVENIE ČAJU ALEBO AKO TO VLASTNE BOLO NA ZAČIATKU
Čaju sa vypije po celom svete viac ako ktoréhokoľvek iného nápoja. Podľa čínskej starej povesti objavil blahodarné účinky čaju cisár Šen-nung, učenec a liečiteľ, ktorý z hygienických dôvodov pil iba prevarenú vodu. Vypráva sa, že jedného dňa v roku 2737 pred Kristom, keď odpočíval pod divokým čajovníkom, ľahký vietor utrhol niekoľko lístkov , ktoré spadli do vriacej vody. Cisár s údivom zistil, že nápoj má lahodne osviežujúcu a povzbudzujúcu chuť. Tak bol „objavený“ čaj.
Ďalšia legenda hovorí o budhistickom mníchovi Bodhidharmovi (6 storočie nášho letopočtu), ktorý sa utiahol do jaskynného chrámu, aby meditoval. Dal si sľub, že nikdy už nebude spať, len meditovať. Po dlhých meditáciách ho napokon premohla únava a zaspal. Keď sa zobudil, strašne sa na seba nahneval a v zlosti si na znak toho, aby už nikdy nezavrel oči, odrezal očné viečka. Po nejakom čase, na mieste, kde dopadli Bodhidharmove viečka, vyrástli dva kríčky. Z týchto lístkov sa dal pripraviť osviežujúci nápoj zaháňajúci únavu a spánok.
Dnes sa už samozrejme nedá s určitosťou povedať, či Šen-nung naozaj existoval alebo je len mýtickým výplodom poľnohospodárskeho a kultúrneho vývoja starej Číny. Cisárstvo však bolo v Číne vyhlásené až v 3.storočí pred Kristom a preto je nepravdepodobné, že by už v roku 2737 pred Kristom mala cisára.
NA PÔVODE AŽ TAK NEZÁLEŽÍ
Nech už je pôvod čaju akýkoľvek, odborníci uznávajú, že už vtedy sa v Číne tešil neobyčajnej obľube. Prvý písomný záznam o čaji pochádza až z 3.storočia pred Kristom, keď ho slávny čínsky lekár Chua Tchuo doporučoval na posilnenie sústredenia a zaháňaní únavy. V tej dobe jeden generál žiadal v liste svojho synovca o „pravý čaj“, lebo sa cítil unavený a skľúčený.
Jasno nie je ani v písanej forme slova čaj alebo tchu (tu), pretože taký istý čínsky znak sa v starovekých záznamoch používal i pre druh bodliaka. Jediný rozdiel spočíval v zmene výslovnosti, ku ktorej došlo niekedy v rokoch 206 pred Kristom až 220 po Kristovi, keď cisár dynastie Chan nariadil, že keď sa jedná o čaj, znak sa bude vyslovovať čcha. Od 8.storočia po Kristovi sa dajú dejiny čaju sledovať ľahšie, lebo čaj dostal svoj vlastný znak vypustením jedného vertikálneho ťahu.
POPULARITA ČAJU RÝCHLO STÚPALA
Do 3.storočia sa čaj pripravoval ako liek alebo tonikum z čerstvo nazbieraných zelených lístkov divokého čajovníka. Aby poľnohospodári pokryli zvyšujúci sa dopyt a zaistili pravidelnú úrodu, začali pestovať čajovník na svojich neveľkých pozemkoch. Postupne sa vyvinul proces sušenia a spracovania lístkov. V priebehu 4. a 5.storočia popularita čaju rýchlo rástla po celej Číne a v údolí rieky JANG-c´-ťiang boli založené nové čajové plantáže.
Čaj dostávali cisári darom a začal sa ponúkať v krčmách, obchodoch s vínom a jedálňach. Existujú dokonca vierohodné doklady o tom, že sa v podobe lisovaných tehličiek a doštičiek používal vo výmennom obchode s Turkami v roku 476. Kupci s čajom bohatli a hrnčiari, striebrotepci a zlatníci začali vyrábať nákladné, elegantné nádoby a náčinie, pričom sa stali akýmisi atribútmi zámožnosti a postavenia svojich vlastníkov. V období dynastie Tchang (618 - 906 po Kristovi) sa často hovorí ako zlatej ére čaju.
Čaj sa už nekonzumoval len ako tonikum, ale aj ako samotný pôžitok z pitia. Príprava a podávanie sa stali starostlivo premysleným obradom a pre pestovanie a spracovanie lístkov platili zásadné pravidlá. Bolo jasne stanovené, kto, kde a ako mohol pozberať úrodu a ako sa malo manipulovať s čerstvo otrhanými lístkami.
V ČORAZ ZLOŽITEJŠIE SPÔSOBY SA VYVÍJALO AJ SPRACOVANIE ČAJU
Značný dôraz sa kládol taktiež na osobnú hygienu a stravu mladých zberačiek – jesť cesnak, cibuľu a ostré korenie bolo prísne zakázané, aby akýkoľvek pach, ktorý by sa zachytil na ich prstoch, neznehodnotil lístky. V tej dobe dosiahol čaj v každodennom živote Číňanov takého významu, že skupina vedcov poverila spisovateľa Lu Jü (733 – 804) napísaním vôbec prvej knihy o čaji. Jeho spis Čcha ťing (Klasická kniha o čaji) popisuje všetky fázy „života“ čaju, vrátane pôvodu a vlastnosti čajovníka, rôznych odrôd, spracovania lístkov, potrebných nástrojov, prípravy nápoja a výbavy milovníkov čaju, kvality vody v rozmanitých oblastiach, liečivých účinkov nápoja a tradičných spôsobov jeho konzumácie.
Za dynastie Tchang sa otrhané mladé lístky naparili, rozmelnili a potom sa premiešali so slivkovou šťavou na pastu, ktorá ako lepidlo držala jednotlivé úlomky lístkov pohromade. Pasta sa naliala do foriem, zlisovala do tehličiek alebo koláčikov a nechala usušiť v peci. Pri príprave vlastného nápoja sa doštička musela opražiť až skrehla a dala sa rozdrviť na prášok, ktorý sa nasypal do vriacej vody. V niektorých častiach Číny sa čaj solil, aby nadobudol horkú príchuť. Bežnejšie sa však používala sladká cibuľka, zázvor, pomarančová kôra, hrebíček a mäta, ktoré sa pridávali do vody pred vylúhovaním alebo po ňom. 
Za dynastie Sung (960 – 1279) sa lisované čajové tehličky rozomleli na veľmi jemný prášok, ktorý sa zašľahal do vriacej vody. Po vypití prvej šálky sa prášok znovu zalial vrelou vodou, našľahal a vypil. Tento postup sa opakoval až sedemkrát. V dobe dynastie Tchang sa čaj nedochucoval korením, iba aromatizoval menej prenikavými prísadami, ako napríklad silicami z jazmínu, lotosu a chryzantémy. Až do éry dynastie Ming (1368 – 1644) sa v Číne robil výlučne čaj zelený. 
Za dynastie Ming sa naparené a usušené lístky už nelisovali. Tento sypaný čaj nevydržal dlhé cesty do Európy a skoro strácal vôňu aj chuť. Rozvoj zahraničného obchodu v podstate donútil čínskych pestovateľov, aby vyvinuli dva celkom nové druhy čaju – čierny čaj a čaj s vôňou kvetín. Najprv ľudia verili, že zelený a čierny čaj pochádzajú z dvoch odlišných rastlín, ale v skutočnosti sú pre obidva tipy východiskovou surovinou zelené lístky. Výrobcovia za dynastie Ming zistili, že lístky sa dajú konzervovať fermentáciou (oxidáciou), pokiaľ nezískajú medenú farbu a potom tento prirodzený rozkladný proces zastaviť prudkým sušením v peci.A aj keď prvé dodávky z Číny do Európy obsahovali sypaný listový zelený čaj, zmenila sa spolu s prispôsobením výrobného procesu a potrebám trhu i podoba čaju.
