KÁVOVNÍK - NA ODRODE ZÁLEŽÍ
Je krovitá viacročná rastlina a existuje okolo päťdesiat a podľa iných zdrojov dokonca až sto druhov kávovníka. Na výrobu kávy sa používajú len štyri druhy: Coffea arabica, Coffea canephora-robusta, Coffea exelsa, Coffea liberica. Zo všetkých rôznych druhov sú však najdôležitejšie kávovník arabský a odroda robusta, s ktorými sa i obchoduje. Celosvetovú produkciu kávy tvorí druh arabica (70 %), zvyšok je druh robusta.
Čeľaď - Morenovité, (Rubiaceae)
Kávovník je viacročný stálo zelený ker s kožovitovými listami v tvare oválu. Vytvára lesný porast, ktorý môže mať výšku aj viac ako 4 m. Hlavný koreň kávovníka rastie do hĺbky asi 2,5 m. Kvety kávovníka sú biele a voňajú obdobne ako jazmín. Kávovník rozkvitá po skončení obdobia sucha, okamžite s prvým dažďom. Plody, ktoré vyrastajú po odkvitnutí (kávové čerešničky), dozrejú za 5 až 8 mesiacov pri druhu arabica a za 9 až 11 mesiacov pri druhu 
robusta. Počas zretia sa mení ich farba zo zelenej na žltú a nakoniec plody sčervenajú. Plod kávovníka zvyčajne obsahuje dve semená (vlastné kávové zrná), ktoré sú uložené plochými stranami k sebe. Každé zrnko tesne obopína priliehavá strieborná kožka s voľným oplodím. Okolo zŕn je sladká dužina kávovej čerešničky.
Čerešnička má na povrchu tuhú červenú vonkajšiu kožu. Pozberané kávové zrná druhu arabica majú podlhovastý oválny tvar a sú rozdelené vlnovitou ryhou. V ryhe je často vidieť zvyšky striebornej kožky. Modrozelená až zelená farba zŕn sa postupne mení do svetlošeda až žltava. Ich dĺžka sa pohybuje od 5 do 8 mm. Zrná druhu robusta sú guľaté, majú rovnú ryhu a sú oveľa menšie. Ich farba je nažltlá až šedá. V niektorých prípadoch sa v kávovej čerešničke vyvinie len jedno guľaté zrno, a to najmä na konci konárika kávovníka. Takýmto guľatým zrnkám sa hovorí hrášok. Počas spracovania sa tieto hrášky vytrieďujú a pražia sa osobitne.
ZBER KÁVY
Zberač zozbiera denne 45 až 90 kíl bobúľ, v ktorých samotné zrná predstavujú iba pätinu celkovej hmotnosti. V menej vyvinutých oblastiach sa plody striasajú na zem alebo plachty. V iných krajinách sa plody ručne oberajú do košíkov. Bobule sa spracúvajú suchou alebo mokrou metódou. Pri suchej sa rozložia na betónový alebo tehlový povrch a na slnku sa prehrabávajú, aby sa predišlo rozkladu organických látok - fermentácii. Usušené bobule sa uskladňujú v silách. Po troch týždňoch sa takmer usušená káva olúpe tak, aby zostalo len malé zelené kávové zrnko Pri mokrej metóde sa dužina od zrna hneď odstraňuje vodou, potom sa zrná uložia na 12 až 36 hodín do fermentačných kadí a sušia. Napokon sa premelú, aby sa zo zrna odstránila pergamenová 
šupka. Očistené plodiny sa ďalej triedia podľa veľkosti a váhy. Potom ich čaká dlhá cesta do pražiarní. Zber kávy sa líši od zemepisnej polohy. V zemiach južne od rovníka sa zbiera na jar a severnejšie na jeseň. Napríklad v rovníkovej Kolumbii je kávu možné zbierať po celý rok.
Každý deň v rozmedzí asi desiatich dní prechádzajú zberači plantážami znovu a znovu, aby trhali plody len zrelé, tmavočervené a ktoré nejavia známky poškodenia. Káva Arabica je menej horká, zbiera sa ručne, kávovník nie je tak odolný voči nepriazni počasia. Pestuje sa vo výškach 1000 - 1800 m a plody prináša až po štyroch rokoch. Úrodu potom poskytuje 25-35 rokov podľa odrody a pôdne klimatických podmienok. Aj keď cca 70% svetovej produkcie kávy je typu arabica, iba jedna pätina z vypestovaného množstva sú veľmi kvalitné zrná (v 1 kg je cca 2200 väčších semien). Ostatná úroda vykazuje určité vady zrna a spadá do nižších tried. Káva Robusta je v chuti horkejšia s obsahom tri krát viac kofeínu , semená sú menšie a horšej kvality, zbiera sa strojom, kávovník je menej náročný na kvalitu pôdy, rastie vo výškach 500 - 800 m a prináša plody po dvoch rokoch.
VÝSKYT
Ide o pôvodne pralesný vegetujúci ker subtropického a tropického podnebného pásma. Dnes je kávovník pestovaný v Ázii, Južnej a Strednej Amerike, v Afrike, na Arabskom polostrove a Indonézii, predovšetkým v hornatých krajinách. Vyžaduje teplé a vlhké podnebie so stálymi teplotami medzi 18-22°C. Kávovník arabský je pôvodom z hôr Etiópie a Sudánu. Rozšíril sa postupne do ďalších oblastí vrátane strednej a južnej Ameriky a pestuje sa v rôznych odrodách, prispôsobených miestnym podmienkam. Kávovník mohutný pochádza z tropických dažďových lesov pri povodí Konga. Kávovník libérijský pochádza z nížinných dažďových lesov tropického pobrežia západnej Afriky.
HLAVNÉ ÚČINKY
Mierne požívanie kávy podmieňuje duševnú i telesnú sviežosť, povzbudzuje činnosť svalov a srdca, zvyšuje krvný tlak, a tým i telesnú teplotu; pôsobí močopudne. Nadmerné požívanie kávy však príliš dráždi nervovou 
sústavu, spôsobuje nespavosť a vyvoláva stiesnené pocity. V Oriente pripisujú kávovej rastline antiseptické účinky. Z kávy sa získava kofeín pre lekárske účely. Toxická dávka kofeínu sa pohybuje od 0,5 g a viac. Akútna smrteľná dávka je odhadovaná na 10 gramov čistého kofeínu. Problémy z prípadného zvýšeného požitia kofeínu môžu nastať asi pri vypití 5 šálok silnej kávy behom krátkej doby.
Často dochádza k celkovej nervosvalovej predráždenosti, nepokoju a traseniu, poruchám trávenia, zrýchlenej či nepravidelnej srdečnej činnosti až palpitáciám a nespavosti. Pri veľmi vysokých dávkach môžu vzniknúť až halucinácie a kŕče. Toxicita methylxanthínu je relatívne nízka a nežiaduce príznaky možno antagonizovať hypnosedatívami. Dlhodobé požívanie väčšieho množstva silnej kávy (viac než 6 šálok denne) môže podľa niektorých medicínskych štúdií zvyšovať riziko výskytu ischemickej choroby srdca a infarktu. Závislosť na kofeíne (resp. na pití kávy) je väčšinou slabého psychického charakteru, fyzická závislosť sa vyvíja výnimočne. Abstinenčný syndróm je mierneho charakteru, ľahko prekonateľný.
Z POHĽADU CHÉMIE
Nepražená káva obsahuje cca 5-15% cukru, 15-15% bielkovín, 20-25% trieslovín a 10-15% vody. Obsah tuku je v zelenej káve cca 10-20%, viac v odrodách arabiky. Väčšia časť týchto tukov je obsiahnutá i v uvarenej káve (turek), pri použití papierových filtrov (prekvapkávaná káva) ich množstvo v šálke výrazne klesá. Množstvo minerálov v káve nie je fyziologicky významné. Pre kávu ako takú má najväčší význam kofeín, purínový alkaloid, ktorý je v praženej káve obsiahnutý u Coffea arabica cca 0,7-1,4%, u C. canephora 2,2-2,4%.
V rastline je kofeín viazaný na kyselinu chlorogenovú (kyselina kávová + chinová), ktorej obsah môže byť až 5%. Pražením sa časť kofeínu i kyseliny chlorogenovej stráca a naproti tomu sa objavujú nové látky. Kofeín je horký a prispieva k celkovej chuti kávy. Množstvo kofeínu v bežnej šálke kávy (50-150 ml) sa pohybuje od 0,05 g do 0,2 g v závislosti na druhu a sorte použitej kávy.
