PREČO A AKO KÁVA STIMULUJE ORGANIZMUS
Káva je zvyčajne horúci nápoj zo semien kávovníka. Označuje tiež prášok, ktorý sa k výrobe nápoja používa. Ten sa získava mletím pražených semien (označované aj ako kávové bôby) kávovníka. Káva je charakteristická svojou silnou vôňou a čiernou farbou. Okrem iného obsahuje kofeín, ktorý okrem iných biologických účinkov povzbudzuje činnosť srdca a to je aj hlavný dôvod, prečo sa káva pije.
Káva pochádza z Etiópie, kde sa nazývala kaffa. Tam ju najprv len žuli a potom ju začali aj piť. Začiatky kultúry kávy v arabských krajinách siahajú do 14. storočia, do Európy prenikla v 17. storočí (prvé kaviarne v Benátkach otvorili v roku 1645), ale pitie kávy sa v Európe udomácnilo až v 19. storočí. Producentmi kávy je zhruba 50 prevažne rozvojových krajín. Najväčšími producentmi kávy sú: Brazília (cca 30%), Vietnam (12%), Kolumbia (10%), ďalej Indonézia, Mexiko, India, Etiópia.
Káva sa odborne pripravuje ako zmes semien rôznych druhov kávovníka. Káva pochádza z latinského označenia rodu Coffea, ktorý je členom čeľade Rubiaceae. Zahŕňa vyše 500 rodov a 600 druhov. Z hľadiska konzumenta kávy rozlišujeme dva hlavné druhy a dva menej významné druhy: kávovník arabský – Coffea Arabica a kávovník Canephora, ktorý poskytuje kávové zrná Robusta. Menej významné druhy Coffea liberica a Coffea Excelsa nie sú také obľúbené ako predchádzajúce dva kvôli ich prílišnej aromatickosti.
ARABICA A ROBUSTA
Všeobecne medzi odbornou verejnosťou platí názor, že káva arabica je kvalitnejšia ako robusta. Pestovanie arabiky je náročnejšie, rastie v nadmorskej výške 900 – 2000 m nad morom, vyžaduje veľa tepla a vlahy, žiadne mrazy. Robusta rastie v nadmorskej výške 200 – 600 m nad morom, je odolnejšia voči škodcom a chorobám, dosahuje vyššie výnosy.
Čím vyššia nadmorská výška, tým lepšie, kvalitnejšie organoleptické vlastnosti pražených kávových zŕn. Robusta dosahuje vyššie výnosy, ale jej zrná sú v porovnaní s arabikou menšie. Dokáže zhutniť nápoj, no vyznačuje sa vyššou trpkosťou a tiež vyšším obsahom kofeínu (obsah kofeínu v robuste je v priemere od 2 do 4 %, v káve druhu arabica od 1,1 do 1,7 %).
Priemerná rastlina arabiky je tmavo zelený ker s oválnymi listami. Robusta je robustný strom , alebo ker dorastajúci do výšky 10 i viac metrov. Jasne zelené listy, biele jemné kvietky pripomínajúce kvietky jazmínu a trsy alebo riadky červených bobúľ, tzv. čerešničiek, tak vyzerá kávovník – dokonalá symfónia farieb a vône. Kávové zrná sa rodia v riadkoch alebo trsoch pozdĺž vetiev stromov. Semená sčervenejú vtedy, keď sú zrelé na zber. Arabika dozrieva 6-8 mesiacov, robusta 9-11 mesiacov. Ideálny stav zrelosti dosahujú po 7 mesiacoch.
Praženie kávy
Čerstvé kávové zrná sú modrozelené, sivozelené, občas žlto hnedé s nevyraznou vôňou a chuťou. Pražením sa mení nielen ich farba, ale zvýrazňuje aj ich chuť a aróma. Keď zrná začnú tmavnúť, uniká z nich vodná para a uvoľňuje sa kávová vôňa. Pražené zrná strácajú asi 20% z pôvodnej hmotnosti a získavajú lesklý povrch od olejov uvoľnených pri pražení. Tmavšie praženie znamená krehkejšie a uhoľnatejšie zrná. Upražené zrná sa musia čo najrýchlejšie ochladiť, aby sa znížila strata esenciálnych olejov, ktoré unikajú tým rýchlejšie, čím sú zrná horúcejšie.
Prepražená káva má horkastú chuť a stráca arómu. Kávové zrná sa pri pražení neustále obracajú v rotačnom bubne. Stroje na praženie pracujú veľkou rýchlosťou pri vysokých teplotách, a preto je potrebné, aby celý proces kontroloval skúsenú pražič. Alebo káva sa môže pražiť v rúre alebo na ťažkej panvici, je to však pomalý a nedokonalý postup a vyžaduje si stálu kontrolu. Dnes dosať niekoľko typov domácich pražičiek kávy, preto ak máte radi naozaj dobrú kávu, oplatí sa vám, ak si kávové zrná upražíte sami.
Mletie kávy
Delenie zrnitosti káv:
Hrubo mletá káva je vhodná na prekvapkávanie a do kávovarov, kde sa voda pretláča cez kávu. Stredne zomletá káva sa používa na prípravu nápoja vo vákuovom prístroji a na varenie kávy krátkym sparením v horúcej vode, v prístrojoch typu mokka-espresso. Jemne mletá káva sa používa na prípravu cez papierové 
filtre a na espresso. Káva zomletá na prach sa používa na prípravu tureckej kávy. Nápoj z kávy zomletej na prach má intenzívnejšiu arómu ako z hrubšie zomletej, ale býva mútny.
Instantná káva
Bola prvý raz vyrobená na prelome tohto storočia. Spočiatku nebola veľmi obľúbená, viac piť sa začala až za prvej svetovej vojny, keď ju pre jej rýchlu a nenáročnú prípravu vo veľkom používala armáda. Odvtedy sa extrakčné techniky veľmi zmenili a hlavne zdokonalili a dnes sa instantná káva pripravuje sušením a zmrazovaním. Instantná káva sa mieša z bohato rodiacich odrôd robusta, pestovaných najmä v Afrike.
Nápoj sa pripravuje mnohými rôznymi spôsobmi a s rôznymi prísadami. Základom je vždy kávový prášok sparený vriacou vodou alebo vodnou parou.
ÚČINKY A PREČO POVZBUDZUJE?
Turci o káve hovorili, že je „černochom, ktorý zaháňa sen“, teda, že oživuje zmysly, zbystruje pozornosť a podnecuje myslenie. Arabi si túto vlastnosť kávy vraj všimli vďaka kozám, ktoré s obľubou ohrýzali bobule kávovníka. Prejavovali sa veľmi čulo. Od kôz k pastierom nie je ďaleko, a tak vyskúšali účinok zázračným bobúľ aj na sebe – a na svete bola káva. Iste, trvalo nejaký čas, kým vznikla káva ako nápoj.
Odvar z pražených a rozomletých kávových bôbov, dosahuje tento účinok predovšetkým tým, že zvyšuje krvný tlak. Keď vypijeme šálku kávy, už o niekoľko sekúnd si môžeme všimnúť, že sa nám zostruje zrak a urýchľuje tok myšlienok. Tieto účinky možno pripísať zvýšenému prietoku krvi kapilárnymi cievami oka a mozgu. Tlak krvi sa pritom zvýši, jeho horná aj dolná hranica, asi o desať jednotiek /mm ortuťového stĺpca/. Preto sa pravidelné pitie kávy stáva skoro nevyhnutnosťou pre osoby, ktoré majú veľmi nízky krvný tlak. Za túto vlastnosť kávy môže kofeín. Okrem neho však obsahuje káva aj celý rad iných látok, ktoré vo väčšej alebo menšej miere ovplyvňujú ľudský organizmus.
Z výskumov
Káva obsahuje aj škodlivé látky (ale len vo veľmi malej miere). Vznikajú v procese praženia, odvar z rozomletých surových kávových bôbov ich neobsahuje. Výskumom sa zistilo, že moč osôb, ktoré vyfajčili 18 cigariet, preukázal výrazné mutagénne vlastnosti, zatiaľ čo moč tých, ktorí vypili nápoj pripravený z 12 gramov instantnej kávy, takúto vlastnosť neprejavil.
Ani vzťah pričastého pitia kávy na vznik chorôb srdca a ciev sa jednoznačne nepreukázal. V krajinách, ktorých obyvatelia konzumujú skutočne veľa tohto nápoja – Brazília, Taliansko, Maďarsko – nezistili neprimerane zvýšený počet infarktov srdcového svalu.
Fínski výskumníci napríklad nedávno zistili, že keď pravidelne pijete kávu, znižujete tým šancu dostať cukrovku. Káva totiž podporuje vylučovanie peptidov v tráviacej sústave, ktoré znižujú hladinu glukózy. Rovnaký efekt má aj magnézium, ktoré tento nápoj obsahuje vo veľkej miere. Americkí odborníci zase tvrdia, že ľudia, ktorí si na kávu zvykli v mladom veku, budú mať v dospelosti vysoký krvný tlak. Ich kolegovia v Európe sú toho názoru, že káva skôr pomáha ako škodí. Množstvo kofeínu, ktoré obsahujú dve šálky kávy vraj priaznivo pôsobí na fungovanie pečene, ako prevencia pred cukrovkou a artritídou. Kde je teda pravda? Najlepším riešením je aj v tomto prípade striedmosť.
Káva, áno či nie?
Názory vedcov a lekárov na pitie kávy sa rôznia, a tak sa každý musí rozhodnúť sám, či kávu piť, alebo nepiť. Nasledujúce riadky vám možno pomôžu pri rozhodovaní...
Účinky kávy skúmajú vedci už desiatky rokov.
Káva škodí. Toto tvrdenie je priveľmi všeobecné a priveľmi odvážne. Zatiaľ sa nepreukázalo, že by káva – v primeranom množstve (jedna či dve šálky denne) – zdravému ľudskému organizmu škodila. U ľudí citlivých na kofeín však môže káva vyvolať búšenie srdca, poruchy spánku a podráždenosť. Káve by sa mali vyhnúť aj nervózni ľudia a ľudia, u ktorých sa začínajú objavovať zdravotné problémy. Deti by vôbec nemali piť kávu.
Káva ľudskému organizmu prospieva. Toto tvrdenie má, samozrejme, svoje hranice. Kofeín povzbudzuje krvný obeh, zvyšuje prekrvenie mozgu, aktivizuje centrálny nervový systém a posilňuje reakčné schopnosti. V niektorých štúdiách o káve sa tiež hovorí o stimulácii metabolizmu. Ale pozor, káva nepomáha vytriezveť, ako si mnohí myslia; naopak, kofeín môže odbúravanie alkoholu v krvi aj predĺžiť.
Treba piť kávu bez kofeínu. Žiaľ, káva bez kofeínu asi nebude pre "kávičkárov" riešením. Americkí vedci majú podozrenie, že tri a viac šálok bezkofeínovej kávy denne prispieva k vzniku reumatoidnej artritídy v oveľa väčšej miere ako rovnaké množstvo kávy s kofeínom (zvlášť u žien). Na príčine je chemická látka, pomocou ktorej sa z kávy odstraňuje kofeín. Táto látka sa totiž usadzuje v organizme a ruší činnosť imunitného systému (reumatoidná artritída patrí k autoimunitným chorobám, pri ktorých patologické imunitné mechanizmy vedú k poškodeniu vlastných tkanív a orgánov).
Káva s mliekom je "zdravšia". Áno, s týmto tvrdením sa podľa názoru odborníkov dá súhlasiť, lebo mliečny tuk chráni citlivé žalúdočné steny a spomaľuje vstrebávanie kofeínu.
Ľudia trpiaci nedostatkom železa by nemali piť kávu. Aj toto tvrdenie je pravdivé, pretože látka s názvom tanín (ktorú obsahuje aj čaj) bráni vstrebávaniu železa v črevách.
Niektorým ľuďom pomáha káva zaspať. Keďže za normálnych okolností káva pôsobí povzbudzujúco, toto tvrdenie znie paradoxne, ale je pravdivé; najmä v prípade starších ľudí, a to z dôvodu, že ak je v dôsledku nízkeho tlaku alebo zúžených ciev nedostatočne prekrvený mozog, je narušená aj činnosť centra spánku a kofeín toto nedostatočné prekrvenie odstráni a činnosť centra spánku obnoví.
